Výber podlahy a pokládka podlahy

ZAČNIME OD PODLAHY

Súčasťou stavby je, samozrejme i podlaha domu či bytu. Od kvality jej vyhotovenia záleží, či nám bude klavír v obývačke neustále „odchádzať“ do opačného rohu alebo či nám nebudú padať taniere z jedálenského stola.

Samonivelačné podlahy – to je pravdepodobne trend, ktorým sa stavebníctvo v nasledujúcich rokoch bude uberať. Tieto poterové látky sa vyrábajú ako zmesi plnív, cementov a hygienicky neškodných prísad stavebnej chémie, ktoré umožňujú dosiahnuť požadované vlastnosti zmesi. krem toho, že vynikajúco slúžia na vyrovnanie podkladovej vrstvy sú pevné, odolné voči oteru a ako už ich samotný názov prezrádza dokážu samovoľne vytvárať vodorovnú plochu. Odpadá teda prácne vyrovnávanie, ktoré poznáme napríklad pri podlahách z klasického liateho cementového poteru a aj výsledná hrúbka poteru môže byť oveľa nižšia ako pri cemente, dokonca môžeme realizovať potery už od 10 mm, čím sa znižuje aj zaťaženie, ktoré podlaha vytvára na strop, alebo nosné konštrukcie, ktoré sa pod ňou nachádzajú a je teda vhodná napríklad pre rekonštrukcie podkroví starších domov, kde hrá veľkú úlohu dôraz kladený na statiku staršej stavby. Väčšina typov samonivelačných podláh je vhodná pod všetky druhy podlahových krytín, ba aj do vlhkého prostredia, sú vhodné pre podlahy s podlahovým kúrením a tým, že vytvárajú dokonale rovný povrch sú určené aj ako finálne úpravy povrchu pred pokládkou podlahy - dlažby, linolea alebo iných krytín.

PODLAHY V KUCHYNI

Výberu podláh sa musí venovať značná pozornosť a to nielen pre ich materiálové vlastnosti, ale aj ich dizajn. Materiál by mal ladiť s kuchynským nábytkom a v prípade, že je kuchyňa prepojená s obývačkou či s jedálňou, mal by ladiť aj s ich podlahami a celkovým štýlom. Treba si tu uvedomiť jednu vec. Napriek prepojeniu, nie je niekedy vhodné položiť do týchto priestorov ten istý typ podlahy.
Asi najobľúbenejším typom podlahy v našich kuchyniach je dlažba. Moderné materiály, z ktorých je vyrobená, zaručujú jej vysokú odolnosť. Hoci je dlažba tvrdá, nie je krehká a nepoškodí ju ani prípadný pád ťažšieho kuchynského náradia. Jednou z najväčších výhod jej povrchu je nenasiakavosť vodou, nehorľavosť, navyše sa vynikajúco udržiava čistá. Vhodný typ dlažby si skutočne môže vybrať každý, pretože ich ponuka farieb i vzorov je skutočne veľmi pestrá. Jedinou nevýhodou dlažby je jej tvrdosť. Ak by gazdinka mala stáť v kuchyni skutočne nepretržite niekoľko hodín, začali by ju bolieť chodidlá a neskôr celé nohy. Nášľapová plocha dlažby je totiž nielen tvrdá ale i pevná a pod váhou tela nepruží, čo môže nevhodne pôsobiť na organizmus. Nevýhodou dlažby je pre mnohých ľudí pocit chladu, ktorým pôsobí. Riešením je však inštalácia podlahového kúrenia.
O pocite chladu však nemožno hovoriť u drevených podláh, či už paluboviek alebo plávajúcich. Drevo je materiál, ktorý je už na pocit teplý, drevená podlaha dokáže však teplo aj veľmi rýchlo absorbovať. Nevýhodou naopak, je absorpcia vody, ktorá môže spôsobiť jej odutie, alebo aj nízka odolnosť proti poškodeniu napr. pri páde ostrého alebo ťažkého predmetu.
Naopak, drevená podlaha, najmä plávajúca, vynikajúco pruží.
Ak vám v pokládke drevenej podlahy zabráni váš rozpočet, nezúfajte a siahnite po lamináte. Aj keď je povrch tohto materiálu o niečo chladnejší ako povrch skutočného dreva, môže sa zase popýšiť vlastnosťami, ktoré drevu chýbajú. Kvalitné laminátové podlahy sú vynikajúco odolné tak proti vode ako aj opotrebeniu. V ponuke je dostatočné množstvo vzorov i farebných odtieňov a mnohé z nich sú na prvý pohľad na nerozoznanie od dreveného originálu. Okrem toho sa vynikajúco udržiavajú a tak isto jednoduchá je aj pokládka podlahy laminátovej.

Vyhľadávaným materiálom je dnes aj korok. Jeho špeciálna povrchová úprava ho robí farebne pomerne stálym a dobre odolným voči poškodeniu. Ďalšími z jeho predností sú ľahkosť, čo je vítané najmä pri pokládke podlahy z korku a odolnosť proti vlhkosti a či pliesňam. Korok sa odporúča ako materiál na podlahy do rodín s alergikmi. V neposlednom rade, je to príjemný materiál nielen napohľad ale i na dotyk chodidla, pretože je príjemne mäkký a teplý.
I napriek určitému obdobiu, kedy boli PVC podlahy a prírodné linoleum doslova zaznávané, znovu nastáva čas ich návratu. Vracajú sa do našich príbytkov vo vylepšených, modernejších prevedeniach. Najmä pri linoleu si treba uvedomiť, že ide o veľmi kvalitný prírodný materiál, vyrábaný z ľanového oleja. Na podlahe pôsobí nielen esteticky, ale zastáva i niekoľko ďalších funkcií, akou je napr. zvuková izolácia. Na dotyk chodidla je linoleum príjemne mäkké a teplé, jeho povrchová úprava ho predurčuje na využitie u ľudí trpiacich alergiami a astmou, pretože je antistatické a antibakteriálne.
Veľmi obľúbené sú aj kombinácie týchto materiálov. Veď premýšľajme. Na plochu okolo kuchynskej linky je napríklad vhodná dlažba, ktorej povrch je síce chladnejší, ale zato odolnejší voči špine, vode i pádu predmetov. V tej časti kuchyne, kde napríklad sedíme okolo jedálenského stola, môžeme využiť materiály, ktoré sú teplejšie ale zároveň rovnako ľahko udržiavateľné.

POKLÁDKA PODLAHY A VLHKOSŤ

Iste to už zažili mnohí z nás. Dlažba v kúpelni sa nám začala pomaly „pohupovať“ pod nohami, zo škár sa postupne uvoľňovala škárovacia hmota a tak sme sa po nejakom čase rozhodli dlažbu nanovo vyškárovať.
Možno sme si však neuvedomili následkom čoho táto situácia vznikla. Základnou vecou pri pokládke dlažby najmä vo vlhkosťou zaťažovaných miestnostiach, je totiž potreba kvalitnej hydroizolácie a lepidla. K poškodeniu dlažby tak najčastejšie dochádza v kúpelni, ale často i kuchyni, práčovni, či v niektorých prípadoch a v pivnici.
V týchto priestoroch je veľmi dôležité chrániť našu dlažbu hydroizoláciou a kvalitnou realizáciou jej kompletnej pokládky, ktorou následne ochraňujeme aj poškodenie nosnej konštrukcie rodinného či bytového domu. Ak zistíme, že je hydroizolácia v niektorom mieste porušená, mali by sme sa odhodlať k jej celkovej oprave.
Podmienkou pre správne položenie dlažby, ktorej vlhkosť neuškodí, je dobre vyzretý a pevný podklad, ktorý musí byť pred pokládkou podlahy vyčistený, odmastený a vysušený. Pokiaľ sa na podklade nachádzajú nerovnosti, môžeme ich odstrániť pomocou vyrovnávacej malty. Tento materiál by vám poslúžil aj pri spádovaní podlahy. V priestoroch, v ktorých očakávame vplyv zvýšenej vlhkosti na dlažbu, sa na vyrovnávanie povrchu nedoporučuje používať sadrové potery. Sadra je totiž na vlhkosť veľmi citlivá a je schopná prijímať ju aj zo vzduchu. Vplyvom vlhkosti potom zväčšuje svoj až niekoľkonásobne objem, čo sa prejaví na odúvaní jednotlivých kusov dlažby a ich následnom odlepení od podkladu.
Ak budujeme tieto priestory od základov, môžete ako podklad použiť špeciálny sadrokartón, natretý penetračným náterom.
Ak už máme podklad vyrovnaný, treba naň naniesť disperznú penetračnú vrstvu, ktorá na podklad priľne a napomôže k jeho spevneniu. Ak sme ako podklad použili materiál, ktorý nie je nasiakavý, môžeme penetráciu vynechať a začať nanášať priamo vrstvu hydroizolácie.
Moderné hydroizolačné materiály majú podobu tekutých náterov, ktorých vrstvy sa po zaschnutí zmenia na ucelenú a kompaktnú izolačnú vrstvu. Pri výbere a kombinácii materiálov však treba dbať na niekoľko zásad, napr. disperzná stierka musí byť nielen vodovzdorná, ale aj dostatočne a trvalo pružná. Hydroizoláciu treba pozorne nanášať najmä na miestach spojov stien a podláh a tam, kde sa v podlahách nachádzajú odtoky a výpusty. Zabudnúť nesmieme ani na dilatačné škáry. Prestupy medzi týmito prvkami je potrebné zabezpečiť i pružnými pogumovanými páskami, ktoré sa zapustia do stierky. Tieto miesta tak budú ochraňované nielen proti vlhkosti, ale napríklad aj proti vyzrážanej pare, ktorá steká vo forme vody po zvislých plochách na podlahu.


Dokončený dostatočne pružný a nenasiakavý podklad musíme nechať minimálne 24 hodín vyschnúť, potom smieme osadiť linku, či sanitárne zariadenia a následne môžeme začať s lepením dlažby. Lepidlá by mali pochádzať od rovnakého výrobcu ako položená hydroizolácia, čím sa zaručí kompatibilita celého systému.

Druh lepidla závisí od materiálu dlažby, preto treba byť pri jeho výbere dôsledný a ako vždy, aj v tomto prípade by sme si mali nechať poradiť od odborníkov.
Na škárovanie dlažby vo vlhkom prostredí je potrebné použiť škárovacie hmoty, ktoré sa vyznačujú nízkou nasiakavosťou. Tradičné hmoty na báze cementu čoraz častejšie nahrádzajú hmoty epoxidové, ktoré nie sú nasiakavé a okrem toho si veľmi dlho zachovávajú svoju pôvodnú farbu. Sú veľmi odolné, nepoškodia ich ani chemické čistiace prípravky a mnohé z nich obsahujú už aj látky zabraňujúce tvorbe plesní.


Ak chceme účinne vyplniť škáry pri styku dvoch rozdielnych materiálov, mali by sme použiť silikónové tmely, aby pri pohybe materiálov nedochádzalo k popukaniu škár. Silikónové tmely môžeme nanášať len na suchý a čistý podklad, inak by časom mohli podľahnúť tvorbe nepríjemných plesní.
Pokiaľ sa chystáme pokladať novú dlažbu, investícia do kvalitne realizovanej hydroizolácie sa nám určite oplatí.

                                                                                                                                               Ďalšie články na tému Hrubá stavba, Podlahy